Zázračná nezamestnanosť

V európskej realite dvojcifernej ako-tak stabilizovanej nezamestnanosti nám správy z USA pripadajú ako z iného sveta. Z rekordných 10% v októbri 2009 sa nezamestnanosť prepadla až na 6,3% v máji tohto roku.

Optimizmus však dostane studenú sprchu, keď sa pozrieme na údaj o podiele pracovnej sily na celkovom obyvateľstve. V roku 2001 tvorilo pracovnú silu v USA rekordných 67,2% (civilného) obyvateľstva. Nasledoval prvý pád, ktorý však nebol príliš výrazný a zastavil sa o dva roky neskôr niekde nad 65%. S príchodom krízy v roku 2008 však prichádza k druhému pádu, ktorý pokračuje dodnes. V máji 2014 tvorilo pracovnú silu v USA len 62,8% obyvateľstva. Z pracovného trhu behom dekády „zmizlo“ 4,4% obyvateľov, väčšina z nich v posledných piatich rokoch.

Demografická štruktúra v USA je vďaka imigrácii relatívne stabilizovaná, preto nemôžeme túto stratu pripísať dôchodcom, ako sa často deje v Európe. Časť obyvateľstva jednoducho prestala prácu hľadať. Druhá časť sa stala invalidmi. Počet invalidov stúpa už dvadsať rokov, zosilnil sa počas kríz. V roku 1990 bolo invalidov asi 4% v porovnaní s pracovnou silou, v roku 2011 ich pomer narástol cez 8%.

Dopomohla k tomu epidémia bolesti chrbta a iných svalovo-kostrových problémov, ale aj nárast diagnostikovaných depresií a iných psychických problémov. Tieto dva okruhy problémov trápili v roku 2011 až 53% všetkých invalidov.

Bolo by nefér švejkovsky označiť všetkých týchto ľudí za simulantov a nasadiť im dvojitý klystír. No iné vysvetlenie rastúceho počtu chrbtových invalidov v čase miznutia fyzickej práce ako prudko klesajúce nároky na invaliditu sa hľadá ťažko.