Monetárny suterén

Minulý týždeň nám opäť zvýšili dane. Pýtate sa, ako je to možné, keď naša nová vláda zmieru, postavená na pravo-ľavej dohode, ešte neexistovala? Dá sa to...

Tento daňový úrad nepotrebuje volených zástupcov. Nepotrebuje ani rozhodnutie parlamentu či vlády. To, čo si chce od nás zobrať, si jednoducho vytlačí. A nám v tom momente ubudne z hodnoty našich peňazí.

Zasadanie bankovej rady Európskej centrálnej banky dopadlo podľa očakávaní.Jediné, čo centrálna banka vie robiť, je tlačiť peniaze. Ak máte v rukách takúto tlačiareň, potom každý zádrh v ekonomike či zaváhanie vo financovaní štátnych dlhov vyzerá pre vás ako monetárny problém. A ak mlátenie kladivom kvantitatívneho uvoľňovania po krehučkom mechanizme ekonomických hodiniek zatiaľ nefunguje podľa očakávaní, údajne treba použiť ešte väčšie kladivo.

Každý mesiac zoberú európski centrálni bankári vytvorením nových peňazí z ekonomiky namiesto doterajších 60 až 80 miliárd eur a dajú ich cez dlhopisy politikom v členských krajinách. Mesačne tak používateľom eura zoberú hodnotu vo výške ročného slovenského hrubého domáceho produktu. Po novom pôjde časť z tejto dane aj do vybraných podnikových dlhopisov s dobrým investičným ratingom. Nákupná horúčka centrálnej banky totiž radikálne znížila úroky v štátnych dlhoch naprieč Európou. Viac než 40 percent európskych obchodovateľných štátnych dlhopisov má už teraz záporný výnos.

Ďalším opatrením je zvýšenie penalizačného úroku na rezervných vkladoch komerčných bánk v centrálnej banke. Budú teda lacnejšie hypotéky? To nemusí byť pravda. Znižovanie sadzieb hlbšie do negatívnych teritórií viedlo vo Švajčiarsku k ich zdraženiu. Banky si netrúfali záporné úroky prehodiť na vkladateľov cez záporný úrok na bežných účtoch, takže sa stratu snažia kompenzovať drahšími hypotékami. Lepšiemu úverovaniu v eurozóne má pomôcť aj ďalšie z nekonečných kôl dlhodobého financovania komerčných bánk. Toto má prívlastok druhé cieľované, čo znamená, že sa bude prideľovať bankám na základe ich úverového portfólia. O peniaze môžu požiadať až do výšky 30 percent ich existujúcich úverov očistených o hypotéky. A koľko za tieto úvery zaplatia? Takto to v monetárnom suteréne nefunguje. Naopak. My cestou našej centrálnej banky zaplatíme komerčným bankám za to, že budú také milé a ponúknuté peniaze si láskavo zoberú. Niektorým až 0,4 percenta ročne.

Efekt všetkých trikov na kurz eura však neutralizoval šéf ECB Draghi na tlačovej konferencii. Vyhlásil, že do budúcnosti sa už príliš toho robiť nechystajú. A euro začalo posilňovať. O pár dní neskôr jeho sile voči doláru pomohlo aj zasadenie kúzelníkov v USA. Bankári v americkej centrálnej banke neveria, že by ich ekonomika prežila druhé opatrné zvýšenie úrokov o 0,25 percenta, a tak sa ho rozhodli posunúť. Predsa len akciové trhy a bankový sektor nereagovali na vzďaľovanie úrokov od nuly najlepšie a centrálne banky sú tu predsa pre nich... Najväčšie svetové ekonomiky teda aj 10 rokov po kríze ostávajú na masívnych dávkach monetárnych drog.

.týždeň, 20.3.2016