Slovinský príbeh

Premiér chce zdvihnúť minimálnu mzdu o 20 eur na 400 eur. V korunách, vážení, to je zvýšenie o 602 Sk mesačne. Odborár by povedal, že pridať 1 euro za pracovný deň predsa musí vedieť každý podnikateľ, a ten kto si to nemôže dovoliť, nevie podnikať. Podnikateľ povie, že konkurencia je tuhá, a ako má znižovať cenu svojich produktov, keď má zvyšovať mzdy?

Svojim spôsobom, vďaka aj za takúto debatu. Stačí sa pozrieť, čo sa (ne)podarilo v Slovinsku:

Takto tam rástla minimálna mzda:

Pozn. V rokoch 2010-2011 rástla MM kontinuálne, s cieľom dosiahnuť 734 na konci roka 2011

Zdvihnúť MM o 200 eur, v čase krízy či stagnácie, to je iné kafe. 34 % rast je ale porovnateľný so slovenským, kde v tom istom období vzrástla MM o 29 %. Vďaka odpočítateľnej položke bol ale dopad na zamestnávateľov nižší, 19 % (neberieme do úvahy pásma minimálnej mzdy).

Čo vlastne Slovinci prudkým rastom minimálnej mzdy dosiahli? Viac poberateľov minimálnej mzdy. Podľa údajov za rok 2010 ich mali najviac v únii:

Zdroj: EÚ

Prudký rast MM koreluje s rastom nezamestnanosti v rokoch 2010-2012. Kríza sa rozbehla v roku 2008, a k prvému skoku v raste nezamestnanosti došlo už v roku 2009.

Zamestnanosť mladých klesla z 35 % v roku 2009 na 28 % v 2014. Dalo by sa pokračovať, analýza dopadov na príjmové skupiny a ohrozenie chudobou je napríklad tu.

Slovinský príklad generuje dostatok otázok, ktoré by mali byť položené pri každom umelom zvyšovaní minimálnej mzdy. Čo má byť jej cieľom? Zvýšenie počtu jej poberateľov?

Zvýšenie počtu nezamestnaných a mladých bez kvalifikácie, ktorých potom prácne zamestnávame cez vládne programy tvorby pracovných miest?

Alebo viac čistých príjmov pre jej poberateľov (aj pri odpočítateľnej položke berie štát zo mzdy 136 eur mesačne)?