Ochráňme si náš blahobyt

Ekonomické dopady vojny na Ukrajine sa zatiaľ obmedzujú na ceny benzínu. Podniky podnikajú, police v obchodoch sú plné. No ekonomická nervozita vo vzduchu sa dá krájať. Asi sa zhodneme na tom, že nasledujúce mesiace, možno dokonca roky, nebudú nič moc. Inflácia, vyššie dane, problémy v priemysle, napätie na pracovnom trhu...

Mnohé udalosti sú už rozbehnuté a nedokážeme ich ovplyvniť. No dokážeme ovplyvniť to, ako na tieto udalosti zareagujeme. Nebojím sa ekonomického následku výpadku ruskej ekonomiky z globálneho systému, ale toho, či to voliči dokážu spracovať. Ekonomický systém postavený na rešpektovaní súkromného vlastníctva, podnikateľskom objavovaní a zmluvnej slobode je neskutočne robustný. No jeho súčasťou sú aj mechanizmy ako kreatívna deštrukcia (zánik neefektívnych firiem), či zmena cenovej štruktúry. Silný strom, ktorého plody však nejaký čas dozrievajú.

Naproti nemu sú politici, ktorí sa pohybujú v maximálne štvorročných, ale väčšinou oveľa kratších cykloch. Ponúkajú „riešenia“ tu a teraz. Tie riešenia sú často škodlivé, niekedy až katastrofické. Miesto čakania na plody strom porúbu a spália, kvôli chvíľkovému teplu. Cenové regulácie, zoštátňovanie, zákazy vývozu, nanútená spotreba, obmedzovanie deľby práce pod heslom sebestačnosti, dotačné schémy, centralizácia... To všetko sú sekery, zatínajúce sa do stromu, ktorého plodmi je náš dnešný blahobyt. Tak sme si naň zvykli, že si ho ani neuvedomujeme. Jeho rozsah vidíme až v momente, keď ho porovnáme s krajinou, kde tento systém prestal fungovať. Pokles kúpyschopnosti, prázdne police v obchodoch, luxusom sa stáva aj dovtedy štandardný  tovar, ako automobil či bežná elektronika.

Autoritárska ekonomika dokáže vytvárať dojem robustnosti, ale len navonok. Nemusíme sa pozerať len na Rusko, kde sa po mesiaci bijú ľudia o cukor a hlavný producent tankov, zdá sa, musel zastaviť výrobu. Aj násobne väčšia čínska ekonomika bola blízko panike, jej burzy v reakcii na možné dodávky zbraní Rusku spadli na úroveň roku 2013. 

Vojna Západ zomkla vo vojenských a zahraničnopolitických otázkach. No v prípade ekonomických otázok sa mnohí politici začali ďalej šmýkať po šmykľavke, namazanej už pandémiou. Smerom k ekonomickému autoritárstvu a centrálnemu plánovaniu. Takéto správanie ohrozuje ekonomickú budúcnosť vyspelého sveta.

Ako ho spoznať? Nemusíte čítať ekonomické učebnice, hoci by to rozhodne neuškodilo. Stačí sa pozerať okolo seba. Ak chce diktátor znárodňovať, regulovať ceny a plánovať výrobu, možno by nám to malo signalizovať, že to nie je cesta pre slobodný svet a nemali by sme sa inšpirovať.

HN, 28.3.2022