Francúzi aj Nemci nechcú, aby sa im na trh tlačila lacná pracovná sila zo strednej Európy. Požadujú, aby vyslaní pracovníci vrátane Slovákov dostávali rovnaké mzdy ako domáci. Týkalo by sa to napríklad kamionistov, ktorí by tým stratili konkurenčnú výhodu. Náš premiér Robert Fico po predvolebných útokoch na Brusel pre migračné kvóty značne zjemnil svoju rétoriku. V stredu sa v Salzburgu stretol s prezidentom Emmanuelom Macronom a jeho návrhy rešpektuje.

Fico si Macrona pozorne vypočul.

Autor - čtk

Francúzsky prezident Emmaneul Macron nezostal svojej predvolebnej povesti nič dlžný a ihneď po vymenovaní do funkcie predstavil nové vízie. Proeurópsky líder už dlhé mesiace avizuje, že Únia musí prejsť výraznou zmenou, ktorá sa má, okrem miery integrácie členských krajín, týkať aj sociálnej situácie občanov. V súvislosti s pracovným trhom spomína slovenský premiér Robert Fico dlhodobo "sociálny damping".

Ide o situáciu, keď lacná pracovná sila z východnej Európy pracuje na západe za nižšie platy ako domáci pracovníci. Tým sa vytvára tlak na celoplošné znižovanie miezd v krajine. Podľa lídrov Nemecka a Francúzska tento efekt pociťujú najmä staré členské štáty EÚ. Európska komisia (EK) sa preto rozhodla vypracovať opatrenia – takzvanú smernicu o vysielaní pracovníkov do zahraničia.

Smernica okrem iného navrhuje, aby Slováci, ktorých vyslala firma pracovať dočasne do inej členskej krajiny EÚ, dostávali prinajmenšom minimálnu mzdu hosťovského štátu. "Od prvého okamihu bolo jasné, že smernica patrí medzi priority francúzskeho prezidenta… Ja môžem za vládu Slovenskej republiky len povedať, že túto ambíciu plne rešpektujem," povedal Fico po debatách s Macronom.

Oveľa razantnejšiu podporu opatreniam pred časom vyjadril minister práce Ján Richter: "Mzda vyslaných pracovníkov Slovenska do krajín EÚ sa za posledný rok znížila. Aj to nás vedie k tomu, aby sme zásadne menili postoj a aby sme mali záujem, aby boli odmeňovaní na úrovni minimálnej mzdy krajín, v ktorých pôsobia." Snahy EK platovo zrovnoprávniť domácich a zahraničných pracovníkov sa však mnohým východoeurópskym krajinám nepáčia.

Odporcovia smernice argumentujú tým, že jej zavedením by sme prišli o schopnosť konkurovať. Robert Fico však na rozdiel od našich susedov tvrdí, že problém západu sa onedlho môže týkať aj nás: "Pravdepodobne k nám budú prichádzať ľudia z krajín, ktoré nie sú členi Únie. Nemôžeme ohrozovať našich zamestnancov tým, že by sa u nás zamestnávali cudzinci za podmienok, ktoré by Slovákov diskriminovali." 

Líder najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík zastáva v prípade smernice presne opačný názor. "Strácame konkurenčnú výhodu, lebo francúzske firmy si za rovnaké peniaze zamestnajú Francúza. Alebo budeme musieť zvýšiť dane, čím stratíme druhú výraznú konkurenčnú výhodu," vystríhal po Ficovej návšteve Salzburgu. Ani Robertovi Chovanculiakovi z INESS sa návrh Bruselu nepáči.

Podľa neho obmedzuje jeden z princípov Únie, a tým je voľný pohyb služieb, ktoré zamestnanci z východnej Európy poskytujú. "Cieľom je v EÚ budovať voľný obchod medzi krajinami, a teda spoločný trh. Ten sa vzťahuje na tovary, a preto môžu výrobcovia z jednej krajiny dovážať lacné tovary spotrebiteľom do druhej krajiny. Rovnaký princíp by mal platiť aj na služby. Teda, že zamestnanci jednej krajiny by mali mať možnosť dovážať lacné služby do druhej krajiny," povedal odborník.

Kto je vyslaný pracovník?

Vyslaný pracovník je zamestnanec, ktorého zamestnávateľ dočasne vyšle pracovať do iného členského štátu EÚ. Takéhoto pracovníka stále zamestnáva vysielajúca spoločnosť a ich pobyt je dočasný. Počas celého pobytu v zahraničí zostávajú súčasťou sociálneho systému svojej domovskej krajiny.

Porovnanie platov

435 eur minimálna mzda na Slovensku.

1 480 eur minimálna mzda vo Francúzsku.

912 eur priemerná mzda na Slovensku.

2 957 eur priemerná mzda vo Francúzsku.

Radovan Jankovič