INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

História sa opakuje. Ani rok 2022, žiaľ, nie je výnimkou. Pandémia a následná vojna vzbudili strach o dostatok potravín, ktorý politici po celom svete premenili na staronové riešenia. Čo ľudia neradi počujú je, že mnohé opatrenia nielenže potravinovú bezpečnosť neriešia, ale ju môžu ešte zhoršiť.

30 % - 50 % z jedálnička Európanov tvoria tzv. ultra-spracované potraviny. Napríklad párky, či chlieb. Podiel bežne priemyselne spracovaných potravín (mlieko) je ešte vyšší. Napriek tomu, že bežné potraviny denne vidíme na našich stoloch a v chladničkách, ich cesta tam mnohým jasná nie je.

Ku koncu roka rada bilancujem. Hoci počas roka zažívam viacero „reštartov“, práve ku koncu roka nachádzam čas na dlhšiu reflexiu toho, čo uplynulý rok dal a čo vzal. Aj v poľnohospodárstve rozhodne je na čo spomínať.

Štát nalieva peniaze, ale nepozerá na výsledky – to je častá výčitka ekonómov pri hodnotení verejných politík. Kritici hovoria, že ekonómovia zas nazerajú na všetko len cez peniaze a nevšímajú si iné prínosy verejných politík. Pri verejných zdrojoch je ale efektívnosť kľúčová aj z morálneho hľadiska.

Politici sa v ostatných rokoch predháňali v tom, kto má úprimnejší citový vzťah k pôde. Ochrana národného pôdneho bohatstva sa stala dogmou, pričom vôbec nezáleží na tom, aký obsah sa za týmito slovami skrýva.

Človek ako spoločenský tvor sa rád identifikuje so skupinou. Začína to už na základnej škole, keď sa Áčka cíti lepšia ako Béčka alebo naopak. Čo v zaslepení skupinovej empatie nevidíme je, že v každej skupine sa nájdu rôzne typy ľudí, s rôznym nadaním a zápalom pre konkrétne úlohy.

V poľnohospodárstve sa pravidelne opakujú dve veľké témy: ekológia a zamestnanosť. Sledujú ich čoraz viac spotrebitelia, politici aj farmári.

Či sa nám to páči alebo nie, technológie, čo sa na poli využívali pred desiatkami rokov, dnes už nemusia stačiť. Dobrou správou je, že ľudská vynaliezavosť nespí ani na poliach či v maštaliach a nové technológie zásadne pomáhajú v snahe o efektívnejšie a zelenšie prístupy.

Nová poľnohospodárska politika Európskej únie je pred dverami. V júni došlo k tzv. politickej dohode, ktorá predbežne ustanovila základy jej fungovania. Hovorí sa najmä o zelenšej a férovejšej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP).

Poľnohospodárstvo nie je považované za bežné podnikanie. Výkyvy počasia a cien z neho robia pomerne nepredvídateľný biznis. Do toho sa pridávajú aj politické rozhodnutia, ktoré výrazne ovplyvňujú motivácie farmárov, a teda to, ako sektor vyzerá a bude vyzerať.

V dobe covidovej zažívame mimoriadne chvíle takmer každý deň. Nielenže bežný život poznačil vírus a s ním spojené obmedzenia, ale aj v politike sme svedkami rozporuplných rozhodnutí a škriepok. Kým sa za normálnych čias debatovalo o tom, na čo sú peniaze a na čo nie sú, dnes vidina „európskych“ peňazí odštartovala vlnu rozdávania.