Agrobiznis uverejnil rozhovor s Monikou Budzák o štúdii od INESS s názvom „Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len sebestačnosť“.

Pojem potravinová sebestačnosť sa nesie naprieč agropolitikou až do dávnej minulosti. Postupom času však ideál úplnej sebestačnosti stráca na reálnosti. Či už z hľadiska spotrebiteľských preferencií, ktoré sa z veľkej časti skladajú z exotických potravín, ktoré na našom území nie je možné dopestovať, alebo z dôvodu zložitej organizácie takto náročného plánu.

Pre voličov je čitateľnejšie, ak poslanec zdvihne ruku za znižovanie emisií, ako vysvetľovať, prečo bude pridelenie dotácií prísnejšie.

INESS pred parlamentnými voľbami zhodnotil volebné programy strán, ktoré sa umiestňujú v predvolebných prieskumoch na zvoliteľných priečkach. V našej analýze sme sledovali päť oblastí  – školstvo, daňová politika, poľnohospodárstvo, podnikateľské prostredie/trh práce a zdravotníctvo.

Upozornenie: Pri príprave niektorých častí svojich volebných programov INESS kontaktovalo so žiadosťou o pomoc/konzultáciu/overenie si informácií 6 z 11 hodnotených politických strán.

Zvolebnieva sa a tak sa svojho sociálneho balíčka minulý týždeň dočkali aj farmári.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) funguje už 57 rokov. Európske štáty ju založili v povojnovej ére, s cieľom podporiť konkurencieschopnosť farmárov a zabezpečiť potravinovú bezpečnosť. Pri jeho napĺňaní sa však spustil požiar ďalších problémov, ktoré sa hasili roky. Dnes sa v Bruseli rokuje o novej podobe SPP, ktorá sľubuje opäť vytvorenie konkurencieschopných fariem. Slovenské farmy by sa však nemali spoliehať, že zmeny im tentoraz prinesú zázračné zbohatnutie. Pohľad do minulosti ukazuje, že keď štát pchá nos do podnikania, sú problémy predprogramované.

Kritik by povedal, že nielen produktivita farmárov je dôležitá, ale najmä kvalita ich produkcie. Diskusia o repkových poliach a iných monokultúrach vyvoláva otázky ohľadne ekológie a smerovania poľnohospodárskej politiky. Slovenskí farmári svojou produktivitou nelámu rekordy, ako to ale vyzerá s ekologickosťou ich podnikania? Je slovenské poľnohospodárstvo ekologickejšie ako priemer EÚ? Pozreli sme sa bližšie na dva ukazovatele: predaj pesticídov a podiel ekologického poľnohospodárstva na Slovensku.

Rozdrobené pozemky, neprístupné polia, podvody s agrodotáciami, či problémy s povodňami a suchom – taká je realita slovenskej pôdy. Extrémna rozdrobenosť znemožňuje efektívne využívanie pôdy, chaos v užívateľských a vlastníckych vzťahoch komplikuje prácu samosprávam, farmárom a tiež štátnym úradom. Jedna parcela je v priemere vlastnená 11 vlastníkmi, a jeden vlastník má v priemere podiel v 22 parcelách. Evidovaných je vyše 100 mil. spoluvlastníckych vzťahov.

Zamýšľať sa nad životom zvierat, ktoré jeme, je luxus dnešnej doby. S rastúcim blahobytom je mamina veta „Budeš jesť to, čo je navarené!“ stále menej aktuálna. Potravinové škandály ako kontaminované vajcia, pokazené brazílske mäso alebo poľská hydina nás tiež vedú k hlbšiemu zamysleniu nad kvalitou jedla. A nielen to, aj etika a morálka jedenia získava na vážnosti. Z každej strany prichádzajú zdanlivé riešenia týchto problémov, sprísňujú sa zákony, upravujú sa požiadavky na označovanie potravín, extrémnejší obhajcovia zvieracích práv volajú po vegánstve. V smršti riešení nájsť to skutočné, ktoré nehojí len naše rany svedomia ale práve tie zvieracie, nie je jednoduchá úloha. Pri spĺňaní zákonných požiadaviek čelia farmári nezanedbateľným nákladom,  ktoré nie vždy dosiahnu požadovaný cieľ.

Farmárska dráma zatiaľ vrcholí traktorovým obľahnutím úradu vlády. Ako to už v emočne vypätých chvíľach býva, množia sa obvinenia, vinníci aj obete stavu slovenského poľnohospodárstva.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (ja radšej používam agrárne znejúcu anglickú skratku CAP) dlhé roky patrí medzi hlavných podozrivých, keď príde reč na stav slovenského poľnohospodárstva. Vidíme to aj v predvolebných programoch politických strán, kde „vyrovnanie podmienok“ býva hlavným (a častokrát jediným) bodom v kapitole poľnohospodárstvo. Obávam sa však, že hlavný zdroj problémov treba hľadať na Slovensku.