INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Po cvičení s referendom spravila grécka vláda behom pár dní neuveriteľnú otočku a prikývla na všetko, čo veritelia žiadali. Tí v rozbehu prihodili do zmluvy ešte zopár podmienok naviac a na svete je po polročnom cirkuse nová dohoda s Gréckom zrodená v turbo rýchlosti blížiaceho sa bankrotu Grécka.

Európski predstavitelia schválili záchranný balík pre Grécko! Neviem, ako dopadlo pondelkové krízové rokovanie o ďalšej pomoci Grécku, tak som si pomohol titulkom z Reuters, starým už 5 rokov. Pasuje?

Slovenské správy nás každodenne informujú o tom, ako sa grécki politici vyspali, a čo odkázali zdeseným európskym politikom. Grexit je témou týchto mesiacov, o inom exite – Brexite sa nehovorí skoro vôbec.

Podnikanie so sebou nesie nejeden priamy náklad, ako náklady na mzdy, elektrickú energiu, či dane. Pod povrchom je však nepreberné množstvo nepriamych nákladov bez konkrétnej cenovky, ktoré so sebou prinášajú rôzne regulácie.

Existujúce Nariadenie o pracovnom čase (Working time Directive, 2003/88/EC) stanovuje minimálne povinné regulácie pracovného času pre členské štáty. Príkladom je povinnosť neprekročiť priemerných 48 odpracovaných hodín týždenne.

V Grécku boli cez víkend na programe voľby. Do Európy v plnej paráde priniesli otrasy, nie nepodobné tým z rokov 2010 a 2012. Zabudnime pre začiatok na SYRIZA, pravicu, Merkelovú aj všetko naokolo a pozrime sa na fakty.

INESS pravidelne prispieva k verejným konzultáciám a pripomienkovaniu rôznych európskych iniciatív, stratégii a návrhov. Aktuálne sme poslali pripomienky k prebiehajúcej tvorbe politík na celoeurópsku podporu malých a stredných podnikov (SME).

Podporovatelia členstva v EÚ varujú, že by sme (Británia v prípade vystúpenia z EÚ, pozn. prekl.) mohli dopadnúť ako Nórsko. Oslo, hovoria strašidelným hlasom, je “riadené faxom”. Jeho lídri zjavne sedia pri svojich faxoch čakajúc na najnovšie smernice z Bruselu. Ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Nórsko musí aplikovať eurozákony, ktorých  znenie nemôže ovplyvňovať

Rok 2014 priniesol Európskej únii okrem krízy na Ukrajine aj tretie programové obdobie eurofondov. Eurohostinu tak bruselskí plánovači predĺžili minimálne do roku 2020 a z predkladaných materiálov sa postupne dozvedáme, komu sa koľko z eurostola ujde.