INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V poľnohospodárstve sa pravidelne opakujú dve veľké témy: ekológia a zamestnanosť. Sledujú ich čoraz viac spotrebitelia, politici aj farmári.

Či sa nám to páči alebo nie, technológie, čo sa na poli využívali pred desiatkami rokov, dnes už nemusia stačiť. Dobrou správou je, že ľudská vynaliezavosť nespí ani na poliach či v maštaliach a nové technológie zásadne pomáhajú v snahe o efektívnejšie a zelenšie prístupy.

Cena elektriny atakuje historické maximá. Niežeby sa to už v minulosti nestalo, každá komodita si skôr či neskôr prejde výstupom na amplitúdy. Horšie ale je, keď „tam hore“ zostane dlho, a možno aj navždy, a negatívne zasiahne ceny prakticky všetkého, s čím ako spotrebitelia prídeme v našich bežných životoch do kontaktu. A hlavne, keď dôvodom takejto dlhovekosti vysokej ceny sú regulácie a nie jej nedostatok.

Vo štvrtok 9. septembra sa v priestoroch hotela Radisson Blu Carlton uskutočnila expertná medzinárodná konferencia Priemysel na odchode?, ktorú organizoval inštitút INESS v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy a pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

Vo štvrtok 9. septembra sa v priestoroch hotela Radisson Blu Carlton uskutočnila expertná medzinárodná konferencia Priemysel na odchode?, ktorú organizoval inštitút INESS v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy a pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa ocitla trojnovela, ktorá má ambíciu byť hlavnou zdravotníckou reformou tejto vlády. Teda, ak odhliadneme od toho, že jednu tretinu tvorí stará dobrá stratifikácia a druhú ešte starší hon na zisk zdravotných poisťovní. Odhliadnime teraz od obsahu. Aj keby jeho obsah bol vašou šálkou kávy a tento zákon prešiel parlamentom, tak pre slovenské zdravotníctvo sa toho moc nezmení.   

30. augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k novele Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z pracovných dôvodov ho volajme "reformná zdravotnícka novela" - sú v ňom totiž zahrnuté rozsiahle zmeny týkajúce sa kategorizácie nemocníc, všeobecných lekárov, či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Náklady na znižovanie emisií za posledné dve dekády v EÚ boli citeľné. Len na Slovensku ročne zaplatíme stovky miliónov na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ďalšie milióny idú na zatepľovacie a kotlíkové dotácie, či na rozvoj elektromobility. Nemalá časť nákladov je ukrytá vo vyšších cenách tovarov, pretože výrobcovia musia nakupovať emisné povolenky (tých sa v EÚ predalo už za 57 miliárd eur), či vyvíjať čoraz zložitejšie motory.

Keby začalo slovenské zdravotníctvo plošne predpisovať Rómom homeopatiká, tak by z toho bola kauza ako Brno. Keď posielame Rómov do škôl, ktoré im nedokážu v živote nijako pomôcť, tak len mávneme rukou.

Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stál každoročný jesenný folklór. Minimálna mzda je však zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou nezamýšľané dôsledky. Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.