Keby ste sa pred novembrom 1989 niekoho spýtali, aký by mal byť plat predavačky v obchode, každý by mal na to názor, nikto by však v skutočnosti nevedel určiť, aká je jeho adekvátna hodnota. Ani samotní súdruhovia. Tí len navrhli nejakú sumu v tabuľkách, inšpirovaní plus-mínus minulosťou a situáciou v okolitých krajinách. Dnes takáto otázka na plat predavačky nedáva zmysel. Ten je taký, aký vygenerujú slepé sily ponuky a dopytu na miestnom trhu práce. V niektorých profesiách sa však toho od 1989 roku veľa nezmenilo a medzi ne patrí aj učiteľstvo.

Pojem potravinová sebestačnosť sa nesie naprieč agropolitikou až do dávnej minulosti. Postupom času však ideál úplnej sebestačnosti stráca na reálnosti. Či už z hľadiska spotrebiteľských preferencií, ktoré sa z veľkej časti skladajú z exotických potravín, ktoré na našom území nie je možné dopestovať, alebo z dôvodu zložitej organizácie takto náročného plánu.

Nezáleží na tom, či ste zamestnávateľ alebo zamestnanec, na mzdy si sťažujú všetci rovnako. Na jednej strane barikády stoja tí, ktorí platia a na druhej tí, ktorí dostávajú. Prečo zamestnancom nikdy nie je dostačujúca a zároveň vytvára príliš vysoké bremeno nákladov pre zamestnávateľov? Odpoveďou je daňovo-odvodové zaťaženie.

Po zachraňovaní nemocníc sme sa dopracovali k zachraňovaniu štátnej zdravotnej poisťovne. Déja vu? Vrátili sme sa do čias na prelome tisícročí, kedy zdravotné poisťovne nedokázali platiť poskytovateľom, ktorým následne hrozila druhotná platobná neschopnosť. Ročný deficit VšzP sa blížil 6 miliardám korún. Až mnohomiliardové oddlženie celého systému cez Veriteľ a.s. na začiatku druhej Dzurindovej vlády situáciu stabilizovalo.

Téma nových a drahých liekov bude v nasledujúcich rokoch na popredných miestach v spoločenskej diskusii. Množstvo zdrojov v zdravotníckom systéme je obmedzené, preto musia existovať kvalitné mechanizmy, ktoré budú tieto obmedzené zdroje rozdeľovať na rôzne liečby.

EÚ ďalším poklesom emisií len vykompenzuje rast Číny a Indie.

Rozpočet verejnej správy na rok 2021 veľký záujem verejnosti nevyvolal. O veľkom deficite sa vedelo popredu a ostatné detaily už boli zatienené správami o čoraz zaplnenejších nemocniciach a Justičnom paláci. Rozpočet je však základný pilier finančnej stránky fungovania štátu. Pozrime sa teda aspoň na jeho malý kúsok. Vlastne nie až tak malý - zdravotníctvo je s 5,7 miliardami druhou najväčšou rozpočtovou položkou.

Pre voličov je čitateľnejšie, ak poslanec zdvihne ruku za znižovanie emisií, ako vysvetľovať, prečo bude pridelenie dotácií prísnejšie.

Slovenské školstvo má množstvo problémov, no nízke plošné mzdy učiteľov medzi ne nepatria. Tí čo tvrdia opak, sa odvolávajú na jedno medzinárodné porovnanie: podiel miezd učiteľov na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Aj vo vládnom reformnom dokumente sa píše, že tento podiel dosahuje v EÚ v prieme 88 %, pričom v SR je to len niečo nad 70 %. A tento rozdiel je označený za jeden z hlavných dôvodov, prečo u nás treba plošne zvýšiť mzdy učiteľov.