Platy učiteľov nie sú tak nízke, ako sa zdá

Slovenské školstvo má množstvo problémov, no nízke plošné mzdy učiteľov medzi ne nepatria. Tí čo tvrdia opak, sa odvolávajú na jedno medzinárodné porovnanie: podiel miezd učiteľov na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Aj vo vládnom reformnom dokumente sa píše, že tento podiel dosahuje v EÚ v prieme 88 %, pričom v SR je to len niečo nad 70 %. A tento rozdiel je označený za jeden z hlavných dôvodov, prečo u nás treba plošne zvýšiť mzdy učiteľov.

Platy učiteľov nie sú tak nízke, ako sa zdá

Porovnávanie miezd učiteľov s mzdami vysokoškolsky vzdelaných ľudí naprieč krajinami však podáva skreslený obraz. Dôležitým faktorom v takomto porovnaní sa stáva to, akú mzdovú prémiu prináša vysokoškolský titul v danej krajine. Táto prémia sa môže líšiť naprieč krajinami z rôznych dôvodov. Záleží od toho, aký podiel ľudí ma titul, akú školu a aký odbor vyštudovali, v akých sektoroch pracujú či aký majú priemerný vek.

Ak je táto prémia v krajine relatívne nízka, tak sa, samozrejme, mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí nebudú príliš líšiť od priemernej mzdy v hospodárstve. A čisto aritmeticky tak vo výsledku bude aj rozdiel medzi mzdami učiteľov a mzdami ľudí s titulom menší. Čo v medzinárodnom porovnaní vytvorí dojem, že z pohľadu podielu miezd učiteľov na mzdách ľudí s titulmi sú v krajine učitelia odmeňovaní vysoko. A naopak, ak je v krajine vysoká mzdová prémia za titul, tak v takejto krajine budú mať mzdy učiteľov tendenciu dosahovať nižší podiel v medzinárodnom porovnaní.

Že táto aritmetická logika platí aj v reálnom svete, ukazuje porovnanie severských krajín s krajinami V4. Krajiny ako Dánsko, Estónsko, Fínsko a Švédsko majú relatívne nízku mzdovú prémiu za titul. V priemere dostane v týchto krajinách vysokoškolsky vzdelaný človek 133 % priemernej mzdy. A zároveň tam mzdy učiteľov prvého stupňa ZŠ dosahujú relatívne vysoký podiel na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V priemere 86 %.

Úplne opačná situácia je v krajinách V4 - v Česku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Tu prináša titul relatívne vysokú prémiu, v priemere vo výške 162 %. A zároveň tu mzdy učiteľov prvého stupňa ZŠ predstavujú relatívne nízky podiel na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V priemere 70 %. Úplný extrém potom predstavujú USA, kde vysokoškolský titul prináša prémiu 176 % a mzdy učiteľov tvoria len 62 % miezd ľudí s titulmi.

Z týchto dôvodov oveľa lepšie vypovedá o úrovni odmeňovania učiteľov v krajine porovnanie miezd učiteľov s priemernou mzdou. V tomto porovnaní už Slovensko nijako výrazne nezaostáva. Na 1. stupni ZŠ dosiahli mzdy učiteľov 103 % priemernej mzdy, pričom priemer EÚ bol 103,4 %. Mimochodom, napríklad Fínsko dosiahlo v tomto ukazovateli 104,2 %. Na 2. stupni už Slovensko stráca na priemer EÚ približne 4,6 %. Čo je však stále ďaleko od 18 % z porovnania z reformného dokumentu a nedá sa preto hovoriť o potrebe výrazného zvýšenia miezd učiteľov.

A to predovšetkým v situácii, keď je možné, že sme už priemer EÚ dobehli. Tento rok totižto vzrástli mzdy učiteľov o 10 %, ale priemerná mzda vzrastie odhadom len o 2 %. Tento rok sa odhaduje, že priemerná mzda učiteľa dosiahne úroveň okolo 1350 eur. Mimochodom, počas poslednej dekády vzrástli mzdy učiteľov o viac ako 80 %, pričom priemerná mzda v hospodárstve približne o 46 %. Teda ak boli skutočným problémom nízke plošné mzdy učiteľov, tak posledné roky tento problém výrazne strácal na pálčivosti.

Skutočný problém však existuje pri učiteľoch v Bratislavskom kraji. Školstvo je charakteristické tabuľkovými platmi, ktoré sú rovnaké vo všetkých regiónoch. A to, samozrejme, vytvára problémy. V Prešovskom kraji dosiahla mzda učiteľov úroveň skoro 160 % prešovskej priemernej mzdy, pričom v Bratislavskom je to tesne pod 100 %. Výsledkom je, že na portáli Profesia.sk hľadajú v Bratislavskom kraji 57 učiteľov na voľné pracovné miesto a v Prešovskom, najľudnatejšom slovenskom kraji, len štyroch.

Čo je riešením tohto špecifického problému? Školstvo sa môže inšpirovať napríklad policajným zborom a zaviesť príplatky za ubytovanie v drahých regiónoch. Takéto riešenie by nestálo stovky miliónov eur, ako plošné zvyšovanie miezd  a zároveň by cielene a efektívne riešilo momentálne najväčší problém mzdovej otázky v školstve. Po jeho vyriešení by sme sa mohli posunúť hneď na druhý problém: motivačné odmeňovanie šikovných učiteľov a nie učiteľov, ktorí vydržia v učiteľskom zbore najdlhšie a sú ochotní plniť rôzne formality, aby získali potrebné atestácie.

Komentár bol uverejnený v Trende

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards