Vyjadrenie INESS a ďalších európskych thinktankov k návrhu Európskej komisie o minimálnej mzde

Európska komisia predstavila dokument, v ktorom sa venuje možným krokom k dosiahnutiu primeranej minimálnej mzdy. Snaha na dosiahnutie istoty zamestnancov, že im bude poskytnutá spravodlivá mzda za odvedenú prácu a dôstojný životný štandard je základný kameň, na ktorom tento dokument stojí. Jednotlivé štáty sa podľa EK nemusia báť zmeny ich súčasných systémov minimálnej mzdy. Európska komisia si vybrala, aspoň na prvý pohľad, menej represívne opatrenia, ktorými je ovplyvnenie minimálnej mzdy možné.

Vyjadrenie INESS a ďalších európskych thinktankov k návrhu Európskej komisie o minimálnej mzde

Originálny dokument v anglickom jazyku: Position Paper on the European Commission’s Proposal on Possible Action Addressing the Challenges Related to Fair Minimum Wages

 

O čo ide

Navrhovanými možnosťami je napríklad podpora kolektívneho vyjednávania, stanovenie jednoznačných a stabilných kritérií pre stanovenie a zmenu výšky zákonom stanovenej minimálnej mzdy a zabezpečenie zapojenia sociálnych partnerov a nezávislých odborníkov. Európska komisia taktiež navrhla stanovenie referenčných hodnôt, ktoré majú slúžiť ako pomôcka pri hodnotení primeranosti minimálnej mzdy. V neposlednom rade ich snaha smeruje k odstráneniu všetkých výnimiek a odchýlok systémov minimálnej mzdy medzi členskými štátmi.

Ako to funguje?

Teória, z ktorej tvorcovia opatrení vychádzajú, tvrdí, že minimálna mzda chráni nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, zmenšuje príjmové nerovnosti a zvyšuje motiváciu ľudí pracovať. Ak sa na túto teóriu pozrieme lepšie, zistíme, že nemusí stáť na pevných základoch. Mzda zamestnancov predstavuje hodnotu, ktorú zamestnávateľovi prinesú. Pri zvýšených nákladoch, ktoré nerastú spoločne s produktivitou zamestnanca sa stávajú príliš drahými a zamestnávatelia hľadajú alternatívne možnosti zabezpečenia podnikania. Na druhej strane, zamestnanci, ktorí si svoju prácu udržia môžu očakávať zvýšenie platových podmienok. Tu sa dostávame k otázke, či sú lepšie vyššie mzdy alebo nižšia nezamestnanosť.

Hodnotenie primeranosti minimálnej mzdy a referenčné hodnoty

Jedným z opatrení je definovanie súboru ukazovateľov, ktoré sa budú riadiť hodnotením primeranosti minimálnych miezd na základe podmienok ako sú: 1. hrubá mediánová mzda, 2.hrubá priemerná mzda, 3. čistá mediánová mzda, 4. čistá priemerná mzda alebo 5. zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne. Slovensko sa prakticky pri všetkých porovnania nachádza na najvyšších pozíciách v medzinárodných porovnaniach.

Otázkou však zostáva, aká mzda sa považuje za primeranú. Medzi členskými štátmi sú prirodzené rozdiely, ktoré sú kompenzované ich vlastnými opatreniami a predstavami o primeranej minimálnej mzde. Ukazovateľ priemernej mzdy však úplne ignoruje príjmovú štruktúru a je vysoko ovplyvnený odľahlými hodnotami na vysokej aj nízkej hranici príjmovej štruktúry. Mediánová mzda sa v niektorých krajinách neodhaduje každý rok a v iných má rôzne štatistické nedostatky. Hrubá mzda nereflektuje situáciu najlepšie, pretože daňové režimy sa v jednotlivých krajinách líšia.

Pred stanovením minimálnej mzdy podľa referenčnej hodnoty je dôležité si uvedomiť, že viazanie minimálnej mzdy na vyššie percento priemernej alebo mediánovej mzdy zvyšuje celkový priemer alebo strednú mzdu v danej krajine. Vzniká teda problém, že minimálne mzdy by sa neustále zvyšovali viac a viac, ako by mali pred viazaním, stalo by sa to hybnou silou zvyšovania cien a zároveň miery nezamestnanosti medzi nízko-produktívnymi zamestnancami. Zákonodarcovia by to mali mať na pamäti pred nastavením presného percenta z priemernej alebo mediánovej mzdy.

Všetky členské štáty majú odlišné daňové systémy, takže porovnanie čistej minimálnej mzdy s priemernou alebo mediánovou mzdou pravdepodobne preukáže presnú situáciu v oblasti blahobytu pracovníkov. Pre zamestnancov je dôležitá čistá mzda, nie hrubá mzda. Ale pre zamestnávateľov sú zasa dôležité mzdové náklady a práve ich veľkosť rozhodne o tom, aké vysoké negatívne dopady prinesie minimálna mzda. Európska komisia by mala vytvoriť tento druh porovnania, aby mohla správne vyhodnotiť situáciu.

Čo si z toho zobrať

Je potrebné si uvedomiť, že stanovenie minimálnej mzdy namiesto pomáhania nízkopríjmovým zamestnancom ich situáciu skôr sťažuje. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov, ktoré musia kompenzovať. Touto kompenzáciou sa často stávajú práve pracovné miesta zamestnancov s nízkymi mzdami.

V súčasnej situácii s koronakrízou, pri ktorej mnohí ľudia prišli o prácu, alebo ju nemôžu vykonávať v miere, akej boli zvyknutí, je každé obmedzenie vzájomnej dohody zamestnanca so zamestnávateľom tvrdou ranou pre zotavenie ekonomiky.

Skutočným cieľom by mala byť snaha zvyšovať produktivitu zamestnancov, za ktorú sú platení. Slepé zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorá nie je založená na skutočnosti, môže vyústiť v stratu zamestnania najzraniteľnejších.

 

 

 

 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards